Bezovec 2022 – Konferencia o dejinách astronómie

Účastníci Konferencie o dejinách astronómie - Bezovec 2022 (Foto K. Petrík).

Tradičné stretnutie astronómov na Bezovci napísalo v roku 2022 už svoje 54. pokračovanie. Nezvyčajný však nebol len termín, cieľová skupina účastníkov, ale aj odborná náplň. Konferencia sa konala v dňoch 9. - 11. septembra 2022 a účastníkmi neboli len astronómovia, keďže hlavnou témou konferencie boli dejiny vied o vesmíre.

Konferencie na Bezovci patria k popredným akciám, ktoré každoročne organizuje Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV a Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci. Tieto stretnutia tradične umožňovali výmenu skúseností medzi profesionálnymi astronómami a záujemcami o pozorovanie premenných hviezd. V roku 2020 sme zameranie konferencie rozšírili a dali sme priestor pracovníkom hvezdární a planetárií z celého Slovenska, aby prezentovali výsledky svojej odbornej činnosti v rôznych oblastiach astronomického výskumu. Celkovo sa konferencie zúčastnilo 66 účastníkov. Hlavnou témou konferencie v roku 2021 bola prezentácia vedecko-výskumnej činnosti mladých astronómov v rôznych oblastiach výskumu vesmíru. Konferencie sa zúčastnilo 40 účastníkov, ktorých prevažnú väčšinu tvorili študenti magisterského a doktorandského stupňa a vysokoškolskí učitelia.

Tradičná bezovecká konferencia sa v roku 2022 konala v dňoch 9. - 11. septembra 2022 v priestoroch Penziónu Bezovec. Na jej príprave sa podieľali aj Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Hlavnou témou tohtoročnej konferencie bola prezentácia nových odborných, ale aj starších menej známych poznatkov z dejín astronómie od jej úsvitu v dobách praveku až po 21. storočie, či už vo svete, alebo v strednej Európe. Takýto chronologický záber doteraz na Slovensku chýbal, keďže historické konferencie mávajú často úzko špecifikovanú tému, v ktorej obvykle dominuje konkrétna osobnosť alebo výročie takmer vždy viazané na slovenské prostredie. Konferencia si kládla za cieľ pritiahnuť pozornosť priaznivcov vied o vesmíre aj na iné témy zo všeobecných astronomických dejín, ktoré na tematicky úzko špecializovaných podujatiach neodznievajú. Konferencie sa zúčastnilo 35 účastníkov, ktorí prezentovali 15 príspevkov v podobe prednášok a dve výstavy.

Program v piatok podvečer otvorili Stanislav Šišulák, predseda organizačného výboru konferencie a tiež predseda Sekcie histórie astronómie SAS pri SAV a SZA, Rudolf Gális, predseda SAS pri SAV a Karol Petrík, riaditeľ Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci. Úvodná prednáška patrila Štěpánovi Kovářovi, ktorý predstavil prvé vydanie knihy Zrcadlo kosmu. Toto dielo, ktorého autorom je významná osobnosť českej i slovenskej astronómie Antonín Bečvář, bolo síce napísané už v roku 1948, no cenzorským zásahom zostalo na dlhých 74 rokov nevydané. Prezentácia bola doplnená sprievodnou výstavou venovanou tomuto dielu, ako aj osobnosti Antonína Bečvářa. Na odvrátenú stranu histórie Astronomického observatória na Skalnatom Plese si vo svojom príspevku s príznačným názvom Odídenci zaspomínal Vladimír Bahýl.

Štěpán Kovář predstavil účastníkom Bečvářove Zrcadlo kosmu, ktoré na svoje vydanie čakalo dlhých 74 rokov. (Foto: P. Rapavý)

Sobotný program konferencie otvorili prednášky o prehistorických astronomických stavbách: Vladimír Karlovský účastníkom prezentoval rondel Lengyelskej kultúry v Bučanoch a Rastislav Ferulík predstavil Tatry ako krajinu starovekých mýtov. Aj tento príspevok sprevádzala výstava venovaná megalitickej stavbe pod Tatrami. Ranný blok prednášok uzavrel Ľubomír Hambálek, ktorý prezentoval Historický vývoj a modernú prezentáciu čínskych súhvezdí v programe Stellarium.

Ľubomír Hambálek prezentoval históriu čínskeho systému oblohy. (Foto: Š. Kovář) 

Po krátkej prestávke program konferencie pokračoval príspevkom Štefana Zolcera o premenách astronómie v ranom novoveku, Pavla Mikulika o papierových astroláboch Philippa Danfrieho z konca 16. storočia a Vladimíra Štefla o Keplerovej teorii pohybu primárních planet. Dopoludňajší program uzavrela prednáška Niny Kochovej a Stanislava Šišuláka, v ktorej nám predstavili obraz vesmíru v barokovej matematickej príručke Williama Leybourna z roku 1690.

Pavol Mikulík počas prednášky o papierových astroláboch Philippa Danfrieho z konca 16. storočia. (Foto: P. Rapavý) 

Po skvelom obede sa účastníci konferencie presunuli do Hlohovca, kde bola na budove bývalého závodného klubu podniku Slovakofarma odhalená pamätná tabuľa významnému popularizátorovi astronómie a zakladateľovi hvezdárne v Hlohovci Dr. Elemerovi Cseremu.

Pavol Rapavý, Jana Struháriková a Karol Petrík pri práve odhalenej pamätnej tabuli venovanej zakladateľovi hvezdárne v Hlohovci Dr. Elemerovi Cseremu. (Foto: P. Rapavý) 

Odhalenie busty Dr. Elemera Csereho, vpravo jej autor akademický sochár Drahomír Priheľ, vľavo dcéra E. Csereho, Katarína Žilinská. (Foto: P. Rapavý)

Ďalší program už prebiehal v priestoroch Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci, kde bola odhalená busta zakladateľa hvezdárne a predstavená 50-ročná história, ale aj budúcnosť tejto významnej astronomickej inštitúcie na Slovensku. Súčasný riaditeľ tejto inštitúcie Karol Petrík si od členov Rady Slovenského zväzu astronómov Juraja Perža a Pavla Rapavého prevzal ocenenie za dlhoročnú popularizačnú činnosť Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci.

Účastníci konferencie v areáli Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci. Tesne za účastníkmi sa nachádza "búdka", v ktorej bola mnoho rokov uložená astronomická technika na Bezovci. (Foto: P. Bartoš) 

Po vydarenej exkurzii sa účastníci presunuli na Bezovec, kde sobotný odborný program konferencie pokračoval príspevkami, v ktorých nás Renáta Kolivošková zobrala na špacírku po astronomických zaujímavostiach Prešova, Adrián Takáč predstavil Konkolyho cestovný teodolit, ktorý získalo do svojho zbierkového fondu Múzeum M. T. Konkolyho v Hurbanove a Juraj Peržo nám priblížil históriu astronómie na západnom Slovensku. Sobotný program konferencie uzavrel spoločenský večer Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV.

Renáta Kolivošková zobrala účastníkov konferencie na špacírku po astronomických zaujímavostiach Prešova. (Foto: P. Rapavý) 

Juraj Peržo otvoril aj nedeľný blok odborných prednášok a vo svojom príspevku prezentoval vznik a činnosť MO SZAA v Modre. Proces digitalizácie archívov a periodík detailne predstavil Petr Bartoš. Záver odborného programu konferencie patril prehľadu činnosti Historických sekcií SAS pri SAV, ktorý prezentoval jej súčasný predseda Stanislav Šišulák.

Účastníci konferencie počas živej diskusie. (Foto: P. Rapavý) 

Program konferencie však neboli len odborné príspevky. Okrem prezentácií účastníci spoločne diskutovali o možnostiach vzájomnej spolupráce v oblasti výskumu dejín astronómie a príbuzných vied a ochrany astronomického dedičstva na Slovensku a v Česku, keďže tradícia astronomickej spolupráce pretrváva medzi obomi krajinami už po niekoľko generácií.

Organizátorov teší, že účastníci konferenciu hodnotili ako úspešnú a už teraz sa tešia na ďalší ročník tradičnej konferencie na Bezovci.

Převzato: sas.astro.sk